Veselý pán kaplán v Dome Svitania
Už od rána sme sa tešili na vzácnu návštevu, pána kaplána Mariána Lukáča z Malaciek. Bol u nás minulý rok a prišiel aj teraz, aby nám porozprával o Veľkej noci…
Veľká noc sa blíži
V našich dielňach si to uvedomujeme a každý deň pripravujeme pre Vás nové krásne výrobky a darčeky, ktoré môžete podarovať alebo si s nimi vyzdobiť Vaše bývanie.
Zlatá medaila pre Dom Svitania
Aj tento rok sme prijali pozvanie na Zimnú olympiádu pre ľudí s mentálnym postihnutím vo Frýdku – Místku. Odchádzali sme z Malaciek v piatok 5.2.2016. U nás sneh nebol…
Ako sme plesali
Aj tento rok sme sa zúčastnili „Vstupáckeho“ plesu (5. reprezentačný ples Vstúpte) …
Novoročné posedenie
V práci sme sa stretli prvýkrát v novom roku siedmeho januára. Do práce som sa po všetkých tých sviatkoch tešila. Všetci sme sa zvítali, prichystali sme do rehabky projektor a stoličky. Najprv nám pani riaditeľka vysvetlila hru, ktorú sme mali hrať.
Výstava Hviezdy na viac spôsobov
V knižnici MCK Malacky sa 23.11.2015 uskutočnilo slávnostné otvorenie výstavy Hviezdy na viac spôsobov. Michal Soják fotí už niekoľko rokov vesmírne objekty a na tejto výstave dostal príležitosť pochváliť sa s tými najlepšími zábermi. Svoje hviezdne úlovky vystavovala aj „naša“ Kamilka Sestrienková.
Deň otvorených dverí sa opäť vydaril.
Ani nepriaznivé jesenné počasie neodradilo našich kamarátov, podporovateľov a ďalších návštevníkov. Ďakujeme, že ste si na nás našli čas a prišli ste nás podporiť. Pre nás je Deň otvorených dverí vždy príjemnou a významnou udalosťou.
Pozvánka na deň otvorených dverí 2015
Pozvánka na stiahnutie
STAČÍ ĽÚBIŤ
Stačí ľúbiť. Príbehy rodín s deťmi s mentálnym postihnutím je názov knihy, ktorú vydáva Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR. Kniha je zostavená z autentických príbehov rodín, ktorým sa narodilo dieťa s mentálnym postihnutím. Krst knihy sa uskutočnil 25.6.2015 a krstnou mamou knihy je pani profesorka Iveta Radičová (reportáž)
Lepšie raz vidieť ako stokrát počuť
Túto vetu hovorí často naša pani riaditeľka. Väčšinou je to veta na záver potom, keď niekomu dlho opisuje, čo Dom Svitania je, kto a ako tam pracuje. Tak to bolo aj s pozvaním nasledujúcich návštev…