Posádka predajcov – Mária, Peťo, ja a moja babka sme boli vyslaní prísť, dobre predať a odísť. V kultúrnom dome sme veľkou rýchlosťou povykladali tovar na stoly a čakali sme až budú deti prichádzať na program. Jedna pani s bábätkom nám dala prvých dvadsať euro. Potom celá tlupa deciek prešla okolo nás ako víchor, rovnou čiarou na poschodie, kde bol program na ukončenie školského roku. My sme boli hneď pri vstupe do kulturáku, boli otvorené dvere. Plagáty, ktoré boli na nástenke padli na zem a babka ich pripínala, kým sme čakali na potencionálnych zákazníkov. Mária išla jedným očkom pozrieť hore na schody na program. Dúfali sme, že sa zastavia aj obyvatelia Levár, kým budú deti vystupovať. Tuším aj dve tety prišli. Naši hlavní zákazníci mala byť tá tlupa detí plus hŕstka pedagogického dozoru, ktorí povedali: zabudli sme si peniaze v škole. Bolo veľmi neisté, či sa nám podarí aspoň niečo predať, keď pôjdu deti s učiteľkami naspäť. Predstavenie našťastie netrvalo veľmi dlho a jedna pani učiteľka poskytla peniaze asi piatim deťom v dobrej viere, že zajtra jej ich vrátia. Dospelí si nakoniec mali od koho požičať, pretože zrazu sa stretli viacerí známi a požičali si. Zázrak sa stal. Predali sme aj niektoré moje paličkované obrázky. S Božou pomocou sme mali tržbu nad očakávanie. Jedna pani učiteľka si zabudla u nás na stole kľúče od auta, ale vrátila sa. Trpezlivosť sa vyplatila, akcia sa nad očakávania podarila.
Patrícia Bučková.
